Názov je odvodený od gréckeho názvu klepetá (chelé). Všeobecne je možno definovať ich ako cyklické zlúčeniny, v ktorých sa pri vytvorení kruhu zúčastňuje vodíkový atóm alebo kov ... Viac
Mnoho zákazníkov sa nás dotazuje na to, akým spôsobom hnojívá JK pôsobia. Dovoľujeme si osviežiť znalosti odbornej verejnosti v oblasti anatómie a fyziológie rastlín.
Anatomické princípy pôsobenia
K pochopeniu problematiky listovej výživy rastlín je treba vychádzať so základnej stavebnej jednotky rastlín – anatómie a fyziológie rastlinnej bunky. Nasledujúci obrázok zobrazuje naše predstavy o bunke pred objavom elektrónového mikroskopu, ale v záujme prehľadnosti je táto úroveň schématického zobrazenia vhodnejšia. Z obrázka je zrejmé rozloženie jednotlivých živín v bunke. Zásobárňou živín je najmä vakuola. Každá molekula živín v nej uložená musela prejsť systémom niekoľkých membrán. Pre listovú výživu je preto dôležitá nie iba samotná živina, ale aj jej chemická forma.
1. Jadro bunečné
2. Chromozómy
3. Jadierko
4. Mitochondrie
5. Plastidy
6. Vakuola
7. Blana bunečná – plazmolema
8. Bunečná stena
9. Tonoplast
Základné živiny sú umiestnené takto:
Ca – vápnik, v bunečnej stene
K – draslík, vo vakuolách
P – fosfor, v bunečnom jadre
Fe – železo, v chloroplastoch a vakuolách
Mg – horčík, v chloroplastoch
Z populárnych prednášok a článkov si odborná verejnosť prináša predstavu o kutikule ako o jednoliatom pletive na povrchu rastlín tvorenom kutínom a voskami. Pravda je ako obyčajne podstatne zložitejšia. Táto vrstva ani zďaleka nepripomína email na povrchu listu, ale skôr škridlovú strechu. Každá bunka má totiž svoju vrstvu. Bunky sú navyše vzájomne spojené pektínovou lamelou, ktorá v závislosti na vlhkosti vystupuje na miestach spájania sa viacerých buniek nad povrch kutikuly v podobe púp. Tieto sa v listoch nachádzajú v najhojnejšom počte v okolí listovej nervatúry.
1. Pektínová pupa
2. Kutikula
3. Epidermis
4. Palisádový parenchým
5. Hubový parenchým
6. Pektín
Obrázok znázorňuje stav pri napučaní. V suchom stave sa kutikulové šupiny vzájomne prekrývajú. Práve týmito pupami do listu vstupujú patogény a aj živiny.
Fyziologické princípy
Už v roku 1844 GRIS dokázal schopnosť rastlín prijímať živiny aj povrchom listov ako atavizmus z obdobia vývoja v morskom prostredí. KANNAN v roku 1986 delil chemiské prvky podľa mobility cez membrány na voľne pohyblivé, čiastočne pohyblivé a relatívne nepohyblivé (tab. 1).:
Mobilita | Prvky |
Voľne pohyblivé | N, P, K, Na, Mo |
Čiastočne pohyblivé | Fe, Mn, Zn, Mg, Mo, Cu, B |
Relatívne nepohyblivé | Mg, Ca |
Tieto vlastnosti živín sú určené chemizmom samotného pektínu. Ten tvoria molekuly galaktózy,resp. kyseliny galaktouronovej v podobe reťazca molekúl cukrov. A práve soli Mg a Ca sú málo rozpustné. Pektínové látky vytvárajú súvislé štruktúry s dobrou vodivosťou pre roztoky.
V minerálnej podobe sa uvádza rýchlosť vstrebávania živín cez listy (tab.2):
Živina | Čas vstrebania 50 % živiny |
N | 1 – 6 hodín |
P | 1,5 – 6 dní |
K | 1 – 2 dni |
Mg | 20% za 1 hod. |
Fe | 8 % za deň |
Mn | 1 – 2 dni |
Zn | 1 deň |
Tieto údaje sú veľmi hrubé a priemerné. Prienik živín pektínovými štruktúrami je daný typom zlúčeniny (organická, anorganická), anioónom, typom ligandy a najmä pH roztoku.
Teplota prostredia |
Dávka močoviny na |
Dávka močoviny na |
Dávka dusíka na |
0 | 67 | 670 | 0,312 |
10 | 84 | 840 | 0,399 |
20 | 104,7 | 1047 | 0,489 |
30 | 135,3 | 1353 | 0,631 |
40 | 165,3 | 1653 | 0,631 |
50 | 205 | 2060 | 0,912 |
60 | 246 | 1460 | 1,148 |
80 | 400 | 4000 | 1,866 |
100 | 733 | 7330 | 3,420 |
Rozpustnosť ostatných látok v g na 1000 ml pri 20 °C:
KNO3 .................................. 320 g
K2SO4 ................................. 110 g
K3PO4 ................................. 230 g .......................180 g pri 10°C
Vplyv listovej výživy na prirodzenú odolnosť rastlín
V tejto oblasti bol vykonaný výskum v 60-tich rokoch (CREMLIN) a bola zistená fungicídna a baktericídna účinnosť kovov v zostupnom rade:
Mn > Hg > Cu > Zn > Fe > Ca > Mg
Zvýraznené prvky obsahuje aj naše JK hnojivo, čím významne prispieva k vyššej odolnosti rastlín voči patogénom. V praxi sa osvedčila aplikácia listového hnojiva s pesticídmi. U viniča je aplikácia JK hnojiva s Bordeauxskou zmiešaninou a koloidnou sírou celkom postačujúcou kombináciou na celoročnú ochranu v ročníkoch s nízkym infekčným tlakom hubových chorôb. Obsah zinku v hnojive zmierňuje a maskuje príznaky viróz najmä u lianovitých rastlín (chmeľ a vinič).
Privítame, ak nám široká verejnosť dá na vedomie svoje poznatky a skúsenosti s použitím JK listového hnojiva.